Úvodná stránka > Čo (ne)vieme o hviezdach...

Čo (ne)vieme o hviezdach...

Hviezda

Hviezda je obrovská svietiaca guľa, ktorá produkuje nepredstaviteľné množstvo svetla a iných foriem energie. Aj naše Slnko je hviezda, ktorá zásobuje Zem svetlom a teplom. Slnko a väčšina ostatných hviezd sa skladá z plynov a prvkov podobných plynom. Ale niektoré hviezdy, ako napríklad "biely trpaslík" alebo neutrónové hviezdy sa skladajú z husto stlačených atómov alebo atómových čiastočiek. Hustota hviezd je oveľa vyššia ako hustota Zeme.

Poznáme rôzne veľké hviezdy. Polomer slnka (vzdialenosť od stredu na povrch) je 695 000 km. Aj napriek tomu patrí slnko k trpaslíkom, pretože väčšina hviezd je oveľa väčšia. Niektoré z nich sú aj 1000 krát väčšie ako Slnko.

Asi 75% všetkých hviezd je súčasťou binárneho stystému. To znamená, že sa jedná o zhluk viacerých hviezd, kde jedna obieha okolo druhej. Naše Slnko nepatrí do takéhoto systému. Avšak najbližšia hviezda Proxima Centauri je súčasťou binárneho systému, kde okolo seba obiehajú Proxima Centauri, Alpha Centauri A a Alpha Centauri B.

Vzdialenosť od Slnka k Proxime Cenauri je 4.2 milióna svetelných rokov (40 triliónov kilometrov). Proxima Centauri je maličká hviezda, patriaca do kategórie červených trpaslíkov. Život v blízkosti Proximy Centauri je veľmi nepravdepodobný. Hviezda je tak studená, že ak by aj okolo seba mala nejaké planéty, boli by tak tmavé a chladné ako zvyšok vesmíru. Proxima Centauri patrí k hviezdam, ktoré sa nemenia. Môžeme ju vídať vo vesmíre na rovnakom mieste a v rovnakom stave ešte 100 miliárd rokov.

Hviezdy sú zoskupené v galaxiách. Naše Slnko je v galaxií zvanej Mliečna dráha (alebo miečna cesta), ktorá obsahuje viac ako 100 miliárd hviezd. Vo vesmíre je viac ako 100 miliárd galaxií a v každej galaxii sa nachádza priemerne 100 miliárd hviezd. To znamená, že vo vesmíre je približne 10 milárd triliónov hviezd (okolo ktorých samozrejme obiehajú ešte planéty). Ak sa však pozrieme na oblohu, voľným okom uvidíme len niečo okolo 3000 hviezd.

Charakteristiky hviezd

Každá hviezda má 5 hlavných charakteristík: 1. svietivosť, 2. farbu, 3. teplotu, 4. veľkosť, 5. hmotu.
Tieto charakteristiky v podstate závisia jedna na druhej. Farba závisí na teplote hviezdy, svietivosť závisí na teplote a veľkosti a podobne.

Farba a teplota hviezd

Hoci voľným okom vidíme na oblohe všetky hviezdy rovnako, poznáme tri farby hviezd: červené, žlté a modré. Naše Slnko patrí medzi žlté hviezdy. Farba hviezdy záleží na jej teplote. Teplota hviezd sa meria v kelvínoch (K)(jeden kelvín je približne jeden stupeň celsia), ale kevíny začínajú v hodnote -273,15 stupňov celsia. V praxi to znamená, že hodnota 0 stupňov = -273 kelvínov.
Červené hviezdy majú teplotu okolo 2500K, žlté hviezdy od 3500K do 10 000K a modré hviezdy od 10 000K do 50 000K.

Zánik hviezd

Hviezdy, podobne ako človek, majú svoj životný cyklus. Vzniknú, prejdú niekoľkými procesmi a nakoniec zaniknú. Slnko vzniklo približne pred 4.6 miliárdmi rokov a je približne v polovici svojej existencie. Po tomto čase sa z neho stane červený obor a potom postupne biely trpaslík, až nakoniec vyhasne a ostane čiernym trpaslíkom. Malé percento hviezd zanikne explóziou, ktorú nazývame supernova.

Červený obor
Keď sa všetok vodík v jadre hviezdy premení fúziou na hélium, hviezda za dramaticky zmení. Tento proces vyprodukuje viac energie, ako samotné jadro hviezdy. Teplota a energia vo hviezde bude tak veľká, že sa hviezda začne veľmi rýchlo zväčšovať (Slnko pri tomto procese pohltí Zem a dokonca aj Mars). Ako sa hviezda rozpína, jej vonkajšia vrstva postupne chladne a hviezda sa stáva viac červenou a viac svietivou - teraz je z nej červený obor.

Biely trpaslík
Len o pár tisíc rokov neskôr, celá hviezda okrem jadra vyhasne a fúzia v jadre sa zastaví. Toto ostávajúce jadro sa nazýva biely trpaslík. Má teplotu niečo okolo 100 000K.

Čierny trpaslík
Pretože v jadre už nie je žiadne palivo, stáva sa chladnejším a chladnejším. Počas miliárd rokov vyhasne úplne a z hviezdy sa stáva čierny trpaslík. Takýto objekt je veľmi tažko pozorovateľný.

Čierne diery

Ak po explózii supernovy ostane v priestore jadro hviezdy, má tak obrovskú gravitačnú silu, že pohlti všetko. Čierne diery sú neviditeľné, pretože pohltia aj svetlo a čas. Všetká hmota je sústredená v jednom bode - v ich strede. Tento bod nie je väčší ako jadro atómu. Pre lepšiu predstavivosť si predstavme, že by sme natlačili celú našu Slnešnú sústavu aj so všetkými planétami do hlavičky od špendlíku. Hmota, ktorá by bola vo vnútri by bola tak ťažká a mala by tak silnú gravitáciu ako celá slnečná sústava, len veľkosť by bola maličká - presne to sú čierne diery. Tým, že gravitácia čiernych dier priťahuje a tým pádom aj pohlcuje všetko - čierne diery sa zväčšujú, až raz pohltia celý vesmír. Čo bude potom, to je mimo hraníc nášho zmýšľania.

Mnohí vedci sú presvedčení, že nakoľko čierne diery pohlcujú aj čas, práve cez čierne diery by sme mohli cestovať v čase. Ďalšia skupina vedcov tvrdí, že čierne diery sú prechodnými bránami medzi rôznymi vesmírmi.